Page 46 - Zborovčan 2018

SPOMIENKA NA 100. VÝROČIE UKONČENIA I. SVETOVEJ VOJNY V ZBOROVE

V nedeľu 11.11.2018 – v deň stého výročia ukončenia prvej svetovej vojny – sa
v Zborove uskutočnila spomienková slávnosť na vojnu a jej obete. Veľká vojna (ako ju
súčasníci nazývali) mala katastrofálne a devastačne dopady na celú Európu a celý svet. Počas
štyroch a pol roka trvania vojny sa však dosiahlo len jedno – skaza apokalyptických
rozmerov: vyše 9 mil. padlých vojakov, 7 mil. civilistov, 20 mil. zranených a zmrzačených
a takmer 8 mil. nezvestných. Vojna viedla k pádu štyroch veľkých dynastií v Osmanskej ríši,
Habsburskej monarchií, Nemeckej ríši a Ruskej ríši. Vojna viedla k materiálnym škodám
apokalyptických rozmerov. Bola to prvá totálna vojna, to znamená, že všetky materiálne,
ľudské, finančné a ďalšie zdroje boli „investované“ do konečného zničenia nepriateľa. Niet
divu, že tento prístup zmenil Európu z prekvitajúcej časti sveta na zbedačené územie, kde
jeho obyvatelia nemajú naplnené ani základné životné potreby. Pred sto rokmi sa podpisom
prímeria medzi Nemeckou ríšou a Spojencami toto šialenstvo zastavilo. Sme presvedčení
o tom, že vzhľadom na rozmery a význam konfliktu, si toto výročie zasluhuje vhodné
pripomenutie.

Prvá sv. vojna bola teda obrovskou tragédiou. Vyššie zmienené všeobecné konštatovania
a globálne čísla však neumožňujú plne pochopiť ľudskú tragédiu a utrpenie, ktorá za vojnou
stála. Preto si ju treba priblížiť na konkrétnom príklade jednej konkrétnej obce. Vojna
výrazne zasiahla aj obec Zborov. Počiatočné úspechy Rakúsko-uhorskej armády vystriedala
ofenzíva Rusov, ktorí prenikli na územie Uhorska počas zimnej ofenzívy 1914-1915.
Koncom novembra 1914 boli už v Zborove. Ustupujúce rakúsko-uhorské jednotky v snahe
zastaviť Rusov vyhodili do vzduchu všetky tri zborovské mosty. Pobyt Rusov v Zborove
však netrval dlho, lebo už 09.12. obsadili obec rakúsko-uhorské jednotky. Rusi sa opevnili
v Beskydách. Opätovný útok Rusov prišiel na jar 1915. Front sa dostal k Zborovu 25.03.
Tesne predtým nariadilo rakúsko-uhorské velenie evakuáciu obyvateľov. Pri ústupe založili
Rakúšania požiar. Zborovský kronikár si na túto scénu spomína takto: „Hliadka rakúsko-
uhorského vojska navštevovala medzitým obydlia občanov s krátkym rozkazom: okamžite

vyprázniť domy a opustiť obec. Ba ani nečakala, kým sa obyvateľstvo z domov vysťahuje a už

aj tieto zapaľovala. Najprv začaly horieť domy v Zakucu. A medzitým, čo farár Jozef Vaško

dokončoval v kostole sv. Margity sviatočné bohoslužby – sám – opúšťali Zborov za strašného

revu kanónov celé karavany jeho obyvateľov dvojím smerom: jedni utekali k Bardejovu,
druhí do Stebníka a Stebníckej Huty. Na kravských záprahoch viezli to najnutnejšie, čo v

krátkej dobe vysťahovania sa im bolo možné sobrať: periny, odev a dačo z kuchynského

riadu. Na jednom rebrináku viezol sa majetok niekoľkých rodín a v perinách túlily sa drobné

deti, ktoré nechápave, s vytreštenými očima hľadely na nezvyklé divadlo. Ženy hlasite

nariekaly a posledný ich pohľad patril ich opusteným príbytkom, zahaleným dýmom, ktoré

ničil nemilosrdný požiar. So strašnou prudkosťou zúril vtedy požiar v Zborove. Obec bola
rakúsko-uhorským vojskom zapálená na všetkých stranách – ba takmer každý dom osobitne.

Horelo vtedy a v nasledujúcich dňoch v Zborove 340 domov. Obeťou požiaru staly sa dve

staré Židovky, ktoré ostaly opustené. Len niekoľkí odvážlivci v čase požiaru zdržiavali sa v
obci a chránili, čo sa chrániť dalo i v dobách pozdejších.“ Priamo v obci prebiehali ťažké
boje počas ktorých rakúsko-uhorské jednotky použili aj ťažké delostrelectvo, s ktorého
pomocou sa im podarilo v polovici apríla 1915 vytlačiť Rusov zo Zborova.
Najdramatickejšia a najkrvavejšia bitka sa v Zborove odohrávala od 1.5. do 3.5.1915.
Rakúsko-Uhorsko nasadilo do boja až 9 peších plukov a delostrelectvo, čím ruský 24. zbor