Page 18 - Zborovčan 2022
P. 18
poslanci obecného zastupiteľstva obce Zborov, riaditeľ úradu Prešovského v roku 1996 a ten hlavný potom neskoršie až v roku 2000. A boli tu hlavne
samosprávneho kraja Fabián Novotný a Ing. Juraj Čobej. domáci majstri, ktorí veľkodušne po celotýždennej práci prišli v soboty a
budovali tu tieto klenby. Hlavnými majstrami boli predovšetkým bratia Balonoví
Starosta obce Zborov Ján Šurkala začal svoj slávnostný príhovor veľmi a pán Cyril Kališ. Ostatní boli pomocníci ako to už býva. Tieto práce sa
výstižným citátom z Biblie, z knihy Sirachovho syna: „Chváliť nám patrí vykonávali počas pôsobenia pána farára Jána Šveca Babova, ktorý je teraz
slávnych mužov, svojich otcov podľa ich činov svojou odvekou veľkodušnosťou. dekanom v Stropkove. Ani my sme vtedy nezaháľali a rozhodli sme sa s pánom
Jedni panovali vo svojich ríšach, boli to slávni mužovia pre svoju udatnosť. Iní Švecom Babovom, vtedajším miestnym duchovným, že sa vyberieme do
obdarovaní múdrosťou svojimi rečami zvestovali svoju prorockú dôstojnosť. Západného Nemecka. Tam sme chodili po farách svojich známych kňazov
Stali sa vodcami ľudu v svojom čase a s hojnou múdrosťou predkladali ľudu z hnutia Fokoláre, s ktorými sme sa stretávali v Ríme a žobronili sme nejaké
posvätnú náuku. Svojím nadaním zostavovali piesne a nápevy a písmom peniaze. Kedysi som staval Dom spokojnej staroby v Lipanoch, ale so
zaznačovali básne. Boli medzi nimi aj boháči, ktorí sa usilovali o krásny život Švajčiarmi, ale aj tak nebolo dosť peňazí, tak sme išli na štyri dni do Nemecka.
a ktorí si pokojne nažívali vo svojich domoch. Všetci títo si získali slávu Zobrali sme šoféra, auto chodili sme po Frankfurte, po Mníchove, po Pule alebo
v dejinách svojho národa a už za ich života sa im dostalo pochvaly. Ich potomci po takých mestečkách, kde bola nadácia Kirche in not a sme dačo nazbierali.
z nich zrodení zanechali meno po sebe, aby im hlásalo chválu. A zase sú iní, Samozrejme, že nemožno nespomenúť aj to, že obecný úrad tiež prispieval a to
ktorí nemajú po sebe ani pamiatky, pominuli sa akoby ich ani nebolo bývalo. hlavne v druhej a tretej etape, kedy už bol ďalší pán starosta Janko Lukáč, ktorý
A hoci sa zrodili ako keby ani sa neboli narodili, lebo aj ich synovia sa pominuli tu tiež veľa urobil pri budovaní tohto chrámu. V tej tretej etape sa on zaslúžil
spolu s nimi. No aj oni boli nábožní mužovia, ktorým nechýbali dobré skutky. Pri o to, že prepis kostola z cirkvi na štát alebo na úrad sa stal v roku 2006. Bolo to
ich potomstve zostal majetok, u ich vnukov posvätné dedičstvo. Pri zmluve trochu ťažšie, lebo otec arcibiskup Tkáč to veľmi nechcel, tam boli také
zotrváva ich potomstvo, ich synovia pre nich zostanú naveky. Ani ich potomstvo, naťahovačky trošku. Ale keď už potom obec mala tento kostol, mohol pán Lukáč
ani ich sláva nezaniknú nikdy.“ zahájiť jednanie s tou organizáciou Interreg, aby napísali žiadosť a urobili
projekty na to, aby mohla prísť dotácia z európskych fondov. Aké to bolo
Udelenie čestného občianstva sa v živote obce vyskytuje iba raz za čas, preto si namáhavé, to už by vám vedel hovoriť konkrétne pán Lukáč. V roku 2017 už bolo
treba túto chvíľu vryť do pamäte. Ako ďalej starosta uviedol: „Nachádzame sa jasné, že dotácia príde, projekty sú schválené a môže sa robiť reštaurovanie.
v kostole sv. Žofie, historicky označovanej ako dvorskej kaplnke, ktorú dali
vybudovať Rákociovci, veľkí páni, mocní, aj udatní, ktorí boli dosť výrazne No a štvrtá etapa, to už je tu terajší pán starosta Šurkala, ktorý peniaze na
zapojení aj do uhorskej politiky a ktorí si tu zriadili dvorskú kaplnku asi preto, rekonštrukciu tohto chrámu v roku 2021 dostal. Nebolo potrebné otáľať a mohlo
aby boli bližšie k Bohu. Rarita tejto kaplnky je, že je orientovaná na západ sa začať čerpať dotácie. Firma PROFI STAV BARDEJOV, s.r.o. na čele
a práve aj zo západu, síce Slovenska, z Piešťan, prišiel aj náš, po novom už s pánom Maťašom to pekne budovala tak, ako to teraz vidíte.
čestný občan Kamil Jankech, ktorý začiatkom 90tych rokov, konkrétne v roku
1991, v čase, kedy tu bol správca farnosti, inicioval obnovu tohto zničeného A to je tak v skratke povedané, že na čo sme tu prišli. Nie na to, aby som ja
chrámu. Chrámu, ktorý bol zničený v dôsledku prvej sv. vojny, vojny, ktorá bola dostal občianstvo, ale aby ste aj vy vedeli to, čo mnohí neviete, alebo ste
zničujúca tak pre Zborov ako aj pre svet a ktorej stopy ešte dnes sú prítomné. Je nevedeli, aby to bolo objektívne. Nie to, že ja som niečo, ale my sme niečo. My
správne sa starať o pamiatky, ale toto nie je iba pamiatka, ale toto je aj pomník všetci. Či už pán Čobej, ktorý tu bol stavebný dozor pri tých klenbách alebo
toho, že keď sa chce, tak sa dá a božie dielo je požehnávané, ale skrze ľudí, ktorí ostatní majstri, ktorých som ani nespomenul. Potom tu boli aj také časy, kedy
sú ochotní konať a počúvať tento hlas. V otcovi Kamilovi sme, my Zborovčania, bolo vákuum. Boli roky, keď sa nerobilo, ale aj papierovačky sú robota a pán
našli záštitu v tom, že nás dokázal motivovať, nabudiť a naštartovať k tomu, že Lukáč dobre vie, koľko sa nachodil do Poľska, do Krakova, aby vďaka Poliakom
sme sa vypäli do takéhoto výkonu, že máme tu tento krásny chrám, dvorskú a nám tá dotácia z Európskeho fondu prišla. Takže ďakujem vám za to, že ste ma
kaplnku nanovo vybudovanú, obnovenú, ktorá slúži svojmu účelu. Čiže ak platí takto poctili. Tým ste poctili aj sami seba, aby ste ukázali nielen to, že sa tu
to staré latinské, že z východu je svetlo (ex oriente lux), tak v našom prípade to robia koncerty a omše. Mne to nedalo, aby som to pri ďakovaní nespomenul.
bolo mierne opačne, lebo zo západu prišlo v osobe nášho čestného občana Aby som neotvoril tu objektívnu pravdu tých 30 rokov, čo sa tu dialo v tomto
a práve preto ani nie tak preňho je to pocta v dnešný deň, ale aj pre nás, aby kostole a prečo je ten kostol taký aký je. Tým všetkým, aj kňazom, ktorí tu
sme mohli svoje meno spojiť s otcom Kamilom Jankechom, aby sme pamätajúc pôsobili, aj tým zosnulým, za ktorých sme sa modlili, prejavme vďaku veľkým
naňho a na tieto slávne činy, ktoré boli vykonané jeho pričinením, aby sme boli potleskom.“ Po doznení potlesku sa k prítomnému slávnostnému zhromaždeniu
motivovaní a nebáli sa výziev aj dnešných, aj do budúcna. Ja pevne verím, že
všetko sa dá s božou pomocou zvládnuť a otec Kamil je toho živým dôkazom. prihovoril predseda Prešovského samosprávneho
Čiže ešte raz, otec Kamil, ďakujem veľmi pekne!“ kraja Milan Majerský: „Vážený pán starosta,
ctená pani europoslankyňa, drahá Miriam, vážení
Po slávnostnom zápise do pamätnej knihy obce Zborov a do obecnej kroniky duchovní otcovia, páni poslanci obecného
sa k prítomnému slávnostnému zhromaždeniu prihovoril nový čestný občan obce zastupiteľstva, dámy a páni. Ja som rád po tom
Mons. ThLic. Kamil Jankech: „Ak dovolíte, treba sa poďakovať za to, že som všetkom, čo som si vypočul a videl tu u vás
vaším občanom. To som nečakal, ani sa mi to nikdy nesnívalo. Dúfam, že sa v Zborove, že aj Prešovský samosprávny kraj
dobre poznáme a že môžem dnes už ako váš občan hovoriť v mene Zborovčanov. môže byť súčasťou pomoci záchrany tohto
Povedal som si, že poďakovanie za občianstvo nemôžem povedať úzkoprso ako nádherného chrámu alebo tohto nádherného
ja sám v spoločenstve tohto kostola, ale musím to povedať v spoločenstve tých, diela. Aj my sme malou troškou prispeli, aby
ktorí sa o to pričinili. Ten, ktorý to celé začal a „hodil oheň do Zborova“ listom Zborovčania a vôbec ľudia, ktorí tu prídu, mohli
v roku 1991, bol otec Jozef Tandara, prior Dominikánov. Ja som ten oheň chytil vidieť kus histórie, ktorá tvorila vašu obec. Áno,
a začal som ho rozdúchavať. Aj on prišiel zo západu. Jeho rodisko je Turie pri prázdne stavby sú iba prázdnymi stavbami, ale za
Žiline. A nebol východniar. Prišiel na kaplánku po mne v roku 1968 ako nový každou jednou z nich sa skrývajú ľudia. Aj keď ju
kaplán. Vy, ktorí ste ho poznali, iste viete akého ducha mal. V tomto liste písal, tvorili, aj keď ju zachraňovali, aj keď ju
že kapitula dominikánska sa rozhodla, že na Slovensku niet kláštor dominikánov navštevovali, aj keď ju možno vypĺňali svojím programom, svojim bytím tu vo
druhého rádu, čiže klauzurových, takže bude dobré, keď tu budú dominikánky. vašej obci. Ja vám chcem poďakovať, že tvoríte komunitu ľudí, ktorým záleží aj
Prečo? Nuž preto, lebo ako on tu píše: „aby tento kláštor bol duchovným na histórii, aj na súčasnosti, ale chcete svojim deťom, svojim vnúčatám zanechať
hradom, lebo sú tu rozsiahle vojenské cintoríny, kde hnijú kosti mladých vojakov krásnu obec, v ktorej sa oplatí žiť. A ja som rád, že nielen východniari chodia na
v kvete mladosti, ktorí tam padli počas prvej, aj druhej svetovej vojny. Sestry by západ, ale aj západniari tvoria nás, východ. Náš východ. My sme hrdý východ, aj
sa tu obetovali za duše zomrelých a utrápených na smrť ako to robia sestry vtedy, keď prídu západniari k nám. Tešíme sa z toho, naozaj veľká vďaka.
karmelitánky v Dachau alebo inde“. Tak takto to napísal otec Tandarav roku A samozrejme my v rámci Prešovského samosprávneho kraja vám chceme
1991. Týmto listom poveril pani, mamičku nebohú pátra Petra, Irenu Fottovú, pomôcť nielen pri záchrane vašej histórie, či už to je hrad Zborov alebo tento
aby hľadala, skúmala pre ten kláštor dom, či tu pána Korušiaka dom, či tuto krásny chrám, ale aj pri súčasných možno projektoch pre zábavu a šport ako je
domy až po pána Kukulského. Tak sa to hľadalo a pracovali sme na tom. Ja som cyklochodník, či pomoc vašim futbalistom alebo včelia záhrada. Toto ste vy, toto
potom objednal dva vagóny tehly pre tie krížové klenby. Tam nemohla byť tvorí vašu identitu a buďte na to hrdí. To sú vaše korene, na ktoré by ste nemali
hocijaká tehla, ale musela byť dvakrát vypálená. A takú sme našli v jednej nikdy zabudnúť. Ďakujem pekne.“
výrobni tehly, no nie tu v Tisinci, ale až Poľsku. Tak prišli dva vagóny tehál do V čase každodenných povinností sú slávnostné okamihy veľmi krátke. Tento
Plavča a odtiaľ, je tu prítomný aj šofér pán Litecký, ktorý ich potom vozil. Ako slávnostný deň bol pre všetkých Zborovčanov malým pozastavením vo víre
som už v úvode sv. omše spomínal, bolo tu nadšenie, fúriky tu lietali a tento uponáhľaných dní. Chceli sme
priestor kostola bol plný tehál z Poľska. Ľudia ich nadšene vozili. Na tomto vzdať hold a úctu vzácnemu
susednom dvore je ešte zakopané dosť veľa vápna, ktoré sme pripravili na človeku, ktorého hodnota sa
stavbu. Boli to také prípravné práce. To nadšenie potom trošku upadlo, ale išlo nemeria výškou jeho majetku,
sa ďalej. Ja som bol v prvej etape ako na nejakej športovej štafete. ale výsledkami jeho práce.
V závere slávnosti zaznela
Potom bola druhá etapa a tretia etapa a štvrtá etapa. Druhá etapa bola v roku v podaní Matičného spevokolu
1994, keď bol starostom pán Eugen Kvartek. V tej prvej etape bol pán starosta Zborovčan skvostná skladba
Július Šarišský. Keď sme s nim spolupracovali, tak nám bolo dopriate to, že sa z tvorby Eugena Suchoňa „Aká
začalo rokovať, že obec dá do užívania tento kostol cirkvi. Dostali sme od obce si mi krásna.“
cirkev, alebo sme si kúpili ako to dakedy býva symbolicky. Potom, keď sa stal Spracovanie textu, foto:
starostom pán Eugen Kvartek, tak sa začali robiť už konkrétne práce. To V. Bodíková
znamená, že najprv tento bočný strop, potom vedľajší. Bočné boli postavené
2 
