Page 8 - Zborovčan 2022

Veľkonočné sviatky

Vo Veľkom týždni Rímskokatolícka cirkev slávi tajomstvá spásy, ktoré uskutočnil Kristus v posledných dňoch svojho života. Veľký týždeň sa začína Kvetnou
nedeľou, čiže Nedeľou utrpenia Pána, v ktorej sa spája predzvesť kráľovského triumfu Ježiša Krista so zvesťou o jeho umučení.

Kvetná nedeľa alebo Nedeľa utrpenia Pána, je prvým dňom Veľkého týždňa. Pripomína nám rozhodnutie židovskej rady o Ježišovej smrti a kresťania si počas nej
pripomínajú triumfálny vstup Ježiša Krista do Jeruzalema. V tento deň sa svätia palmové alebo olivové ratolesti, u nás najčastejšie bahniatka, tie sa potom spália na
popolec, ktorý bude použitý pri obradoch Popolcovej stredy budúceho roku. Obrady Kvetnej nedele sa skladajú z dvoch častí: zo spomienky na Pánov vstup do
Jeruzalema a zo sv. omše zasvätenej pamiatke Kristovho utrpenia, v ktorej sa prednášajú pašie. Pašie (lat. passio – utrpenie) – opis utrpenia a smrti Ježiša Krista od
Poslednej večere až po jeho smrť na kríži, ako ho podávajú evanjelisti. Kvetnou nedeľou sa začína Veľký týždeň. Posledné tri dni Veľkého týždňa - tzv.
(Veľkonočné) posvätné trojdnie alebo triduum – Zelený štvrtok, Veľký piatok a Biela sobota, majú bohatý liturgický obsah a symboliku. Je to spoločné pomenovanie
troch dní, v ktorých si Cirkev pripomína udalosti nášho vykúpenia v ich historickom poradí: Kristovu smrť na Veľký piatok, Krista uloženého v hrobe na Bielu sobotu
a Kristovo zmŕtvychvstanie na Veľkonočnú nedeľu.

Zelený štvrtok - podstatou Zeleného štvrtku je spomienka na ustanovenie sviatosti Oltárnej i sviatosti kňazstva. Na Zelený štvrtok predpoludním biskupi na
pamiatku ustanovenia sviatosti kňazstva slúžia sv. omše so všetkými kňazmi svojich diecéz, táto sv. omša sa nazýva Missa chrismatis. Pri týchto omšiach posväcujú
aj tri druhy oleja: krizmu, olej katechumenov a olej chorých. Vo štvrtok večer slávil Ježiš poslednú večeru so svojimi učeníkmi. V tento večer ustanovil dve sviatosti:
kňazstva a eucharistie. Súčasne takto odovzdal apoštolom kňazskú moc so slovami „Toto robte na moju pamiatku“. V Zelený štvrtok sa večerná sv. omša slávi na
pamiatku ustanovenia Sviatosti Oltárnej. Táto sv. omša je tiež známa obradom umývania nôh 12 mužom. Týmto dňom, ktorý dostal svoje pomenovanie
pravdepodobne podľa zelene v Getsemanskej záhrade, kde sa Ježiš Kristus modlil pred svojim zatknutím vojakmi, začína Veľkonočné trojdnie. Vo štvrtok prestávajú
zvoniť zvony, ako znak spoluúčasti s utrpením Krista. Ich zvuk sa ozve až na slávnostnú Glóriu na vigíliu vzkriesenia na Bielu sobotu a namiesto nich sa používajú
rapkáče. Po skončení sv. omše si pripomíname Pána Ježiša, ako v Getsemanskej záhrade bdie v modlitbe. Apoštoli od únavy zaspali a Ježiš zostáva celkom sám,
opustený. Túto udalosť symbolizuje nielen otvorený prázdny svätostánok, zhasnuté večné svetlo pred ním, ale aj obnažovanie oltárov a odnášanie všetkých
predmetov z nich. Obnažená oltáre symbolizujú opustenosť Krista v Getsemanskej záhrade.
Veľký piatok - deň utrpenia, ukrižovania a smrti Ježiša Krista. V rimskokatolíckych chrámoch sa v tento deň neslúži sv. omša, oltáre sú bez chrámového rúcha.
Všetci veriaci sa postia od mäsitých pokrmov a najesť sa možno za deň len raz do sýtosti. Je to deň osobitne zasvätený spomienke Ježišovho utrpenia a smrti na kríži.
Je to deň pôstu, pokánia a jediný deň roka, kedy sa neslávi Eucharistická obeta. Namiesto nej sa koná liturgia umučenia Pána, ktorá pozostáva z bohoslužby slova,
slávnostnej modlitby veriacich, z poklony Svätému krížu a sv. prijímania. Ježišovu smrť nám pripomína aj liturgická farba - farba krvi. V tento deň sa čítajú alebo
spievajú pašie.

Biela sobota - je aliturgický deň, nekonajú sa bohoslužby. Kresťanský ľud si pripomína, že Pán je uložený v hrobe. V našich krajoch je zvykom otvoriť chrám na
poklonu pri Božom hrobe, kde sa zhromažďujú veriaci na tichú poklonu Najsvätejšej sviatosti.

Veľkonočná nedeľa - a) Veľkonočná vigília„ Obrady Bielej soboty“ sa konajú po západe slnka v rámci tzv. Veľkonočnej vigílie (bdenia). Podľa pradávnej tradície
je táto noc očakávaním Pána, noc bdenia, zasvätená Pánovi (Ex 12, 42). Biela sobota - oslava Kristovho zmŕtvychvstania začína Veľkonočnou vigíliou. To znamená
na Bielu sobotu večer, pôvodne v noci, keď sa začínala aj židovská Pascha (sviatky Židov konané na pamiatku poslednej večere v egyptskom zajatí, keď anjel smrti
prešiel okolo príbytkov Izraelitov a neuškodil im, lebo mali veraje dverí pomazané krvou obetného baránka, Ex 12,1-51), teda sviatky, pred ktorými bol Pán Ježiš
ukrižovaný. Katolícka cirkev slávi vigíliu už ako radostnú slávnosť vzkriesenia, znovu sa rozozvučia zvony, ktoré od štvrtka večera mlčali. Veľkonočná vigília – noc
pred Veľkonočnou nedeľou, bola liturgicky veľmi bohatá bohoslužba, ktorá sa začínala v sobotu večer, trvala celú noc a končila sa v nedeľu ráno krstom
katechumenov. V súčasnosti sú pobožnosti skrátené a pozostávajú z obradu svetla (požehnanie veľkonočného ohňa a veľkonočnej sviece - paškálu). Zapaľovaním
veľkonočného ohňa a svätením veľkonočnej sviece - paškálu, sa začína liturgia veľkonočnej vigílie. Táto svieca je stredobodom veľkonočnej slávnosti. Po slovách
„Kristus, svetlo sveta - Bohu vďaka“ sú od nej zapálené ďalšie sviece, ktoré si priniesli veriaci. Kríž vyrytý do sviece je znakom smrti, päť otvorov so vsadenými
zrnkami tymiánu symbolizuje Kristove rany a písmená alfa a omega s letopočtom bežného roku hovoria, že Kristus je Pán času i večnosti, počiatok i koniec všetkého.
Procesia s paškálom pripomína slová samotného Krista: „Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť v tmách, ale bude mať svetlo života“ (Jn 8, 12).
Potom nasleduje veľkonočný chválospev, v ktorom sa ospevuje dnešná slávnostná noc, vznešený spôsob nášho vykúpenia a nakoniec sa poprosíme nebeského Otca,
aby nám v našom živote svietil svetlom, ktorým je Kristus. Veľkonočná vigília obsahuje aj ďalšie prvky – bohoslužbu slova, 3 a 7 čítaní zo Starého zákona, liturgiu
krstu (ak niet krstencov, tak sa iba posvätí krstná voda a obnovia krstné sľuby), ďalej obrad vzkriesenia a Eucharistickú liturgiu (slávnostnú svätú omšu, kde po 40
dňovej prestávke opäť zaznie víťazný spev Aleluja!).
b) Veľkonočná nedeľa Zmŕtvychvstanie – najväčší Kristov zázrak a základná pravda kresťanskej viery. Je to víťazné zavŕšenie Kristovho vykupiteľského diela.

Veľkonočný pondelok - zvykne sa nazývať aj „Pondelkom Baránka“ na pamiatku toho, čo sa udialo prvého dňa po sobote. Vtedy totiž anjel dodával odvahu
ženám, ktoré na úsvite pribehli k hrobu a boli vydesené a znepokojené, keď ho našli prázdny. „Neľakajte sa!“ povedal im. „Vstal z mŕtvych. Niet ho tu.“ (Mk 16, 6).
A dodal: „Ale choďte a povedzte (to) jeho učeníkom“. Posledný sviatočný deň Veľkej noci je známy aj šibačkou a oblievaním dievčat vodou.
Veľkonočné obdobie trvá 50 dní. Začína sa na Bielu sobotu večer a končí sa večer na sviatok Zoslania Ducha Svätého (Turíce). Toto obdobie sa slávi v radosti a
plesaní ako jeden sviatočný deň, ba ako jedna „veľká nedeľa”. Predovšetkým v týchto dňoch sa spieva radostné Aleluja. Spracované podľa archívu TK KBS

ZBOROVČAN, informačný štvrťročník obce Zborov. Vydavateľ: Obecný úrad Zborov. Sídlo vydavateľa, adresa redakcie:
Lesná 10, 086 33 Zborov. IČO: 00 322 741. Telefón: 054/4798 306, Fax: 054/4798 607, e-mail: mdszborov@gmail.com
Medzinárodné štandardné číslo: ISSN: 1339-3677. Evidenčné číslo: EV 3371/09. Tlač: Tlačiareň Bardejov, s.r.o., Duklianska
19, 085 01 Bardejov. Pripravila: Valéria Bodíková. Grafická úprava: Valéria Bodíková. Obsah schválili členovia kultúrnej
komisie: Rastislav Juraši, Valéria Bodíková, Daniela Feckaninová, Mgr. Mária Geffertová, Mgr. Ivana Majcherová. Jazyková
úprava: Mgr. Mária Čobejová. Uzávierka čísla: 31.03.2022 8