Page 22 - Zborovčan 2014
P. 22

SLÁVNOSTNÉ ODHALENIE SÔCH GRÓFA LADISLAVA RÁKOCZIHO A GRÓFKY

                     ALŽBETY RÁKOCZIOVEJ STARŠEJ V ZBOROVE

    V nedeľu 18. mája 2014 boli v parku
pred Šerédyovským kaštieľom v Zborove
odhalené dve sochy. Lipové drevorezby
v životnej veľkosti zobrazujú dve významné
postavy miestnych dejín – grófa Ladislava
Rákocziho a jeho manželku grófku Alžbetu.
Obidve sa značne pozitívnym spôsobom
zaslúžili o rozvoj miestnej cirkvi a obce.

   Gróf Ladislav Rákoci sa narodil 29.
apríla 1633 v Zborove ako prvorodený
a zároveň jediný syn grófa Pavla Rákocziho
a grófky Anny Petkö de Hettes. V dvorskej
kaplne v Zborove bol dňa 22. mája 1633
pokrstený zborovským farárom Cypriánom Košickým a biskupom z Rábu Štefanom
Zenycim. Krstným otcom mu bol sám ostrihomský arcibiskup kardinál Peter Páznáň a
krstnou matkou grófka Katarína Palffyová de Erdöd – vdova po Žigmundovi Forgáčovi.
Teda už na úsvite jeho života sa od neho očakávali veľké veci. Miestny duchovný tieto
všeobecné očakávania vyjadril v zápise do matriky následovne: „Vivat Deo Ecclesiae,

Patrie, Amicio, Magnorum Parentum maxima Indolis et Spei Propago.“ - Nech najväčší

potomok nádejí a vrodených vlastností veľkých rodičov žije Bohu, cirkvi, vlasti a priateľom.
Túto zbožnú modlitbu miestneho farára Ladislav svojim životom naplnil.

   Ladislav nemal ľahký život – ako trojročnému mu zomrel otec a matka sa odobrala na
večnosť, keď mal päť rokov. Až do svojich pätnástich rokov žil vo Viedni, kde bol
vychovávaný spolu so synom kráľa Ferdinanda III. Potom sa vrátil na svoje makovické
panstvo, kde sa ujal úradu, ktorý zdedil po otcovi – bol dedičným županom šarišskej stolice.

   Ladislav sa zásadným spôsobom zapísal do dejín obce Zborov a makovického panstva
predovšetkým dvoma úctyhodnými počinmi. V roku 1659 inicioval rozsiahlu prestavbu
Rákocziovskej kúrie v centre obce, ktorá sa na nasledujúce storočia stala hlavným sídlom

                                  makovických pánov v čase mieru ako aj administratívnym
                                  centrom panstva. Do dejín cirkevnej obce sa zapísal dodnes
                                  najväčšou rekonštrukciou farského kostola sv. Margity
                                  Antiochijskej. V roku 1662 totiž inicioval a financoval
                                  kompletné zasklepenie hlavnej lode, stavbu novej murovanej
                                  veže, a prístavbu dvoch bočných kaplniek.

                                      Svoju pozemskú púť gróf Ladislav ukončil predčasne – padol
                                  v boji s Turkami pri Varadíne dňa 17. mája 1664 len ako 31-
                                  ročný. Nezanechal po sebe žiadneho mužského potomka, čím
                                  jeho vetva vymrela po meči. Napriek krátkemu životu, ale
                                  zanechal na tomto svete stopu, ktorá pretrvala až dodnes. Jeho
                                  socha bola osadená práve 17. mája 2014 – teda presne v deň
                                  350. výročia jeho tragickej smrti.
   Ladislavova manželka Alžbeta Bánffyová z Horných Michaloviec sa tiež pričinila o vzrast
miestnej cirkvi, vzdelanosti a kultúry. Svojmu manželovi dala dve dcéry – Alžbetu
   17   18   19   20   21   22   23   24   25   26   27