Page 23 - Zborovčan 2014

a Borbalu. Grófka Alžbeta Rákocziová staršia dala z vďačnosti Bohu za to, že sa vyliečila

z dlhej a ťažkej choroby vyzdobiť pôsobivou štukovou ornamentikou južnú bočnú kaplnku

v kostole sv. Margity v Zborove. Odvtedy sa táto kaplnka volala aj oratórium rodiny

Rákocziovej. Tento umelecký klenot sa nám zachoval v nepoškodenom stave až dodnes

a patrí medzi najvzácnejšie historické a umelecké pamiatky obce. Bohužiaľ zdravie grófky

Alžbety bolo natoľko krehké, že zomrela v rozpuku mladosti dňa 12. augusta 1663 ako 34-

ročná.

Podnetov na zhotovenie týchto sôch bolo hneď niekoľko. V prvom rade občianskemu

združeniu ŠOK, ktoré túto aktivitu realizovalo, išlo o to, aby sa bohaté dedičstvo

zborovských dejín dostalo viac do povedomia miestnych občanov. Nejde pritom len

o občasné pripomínanie si faktov, ale o sprítomnenie odkazu minulosti v našej každodennej

realite. Zborovčania sú právom hrdí na svoju bohatú históriu, ale mnohí pristupujú k tejto

téme neosobne. Týmto počinom sme chceli priblížiť dávnu minulosť prostredníctvom

predloženia životného príbehu konkrétnych ľudí. Práve tento osobný dotyk nám umožní

lepšie pochopiť abstraktné „veľké“ dejiny. Pozitívny príklad týchto osobností navyše môže

inšpirovať aj súčasného človeka k väčšiemu záujmu o obec, región či štát, v ktorom žije.

Druhým cieľom bolo skrášliť novo vzniknutý verejný priestor parku pred Šerédyovským

kaštieľom umeleckými drevorezbami, ktoré okoloidúcim majú čo povedať. Tí sa môžu

zamyslieť nielen nad osudmi dávnych panovníkov, ale aj pocítiť dotyk krásy, ktorú s nimi

chcel umelec svojím dielom zdieľať. Tá nemá byť „vykázaná“ a „uzamknutá“ len v galériách

alebo zbierkach súkromných zberateľov, ale má byť pevnou súčasťou našich životov.

Autorom sochy grófky Alžbety je Tomáš Tvardzík z Kožan, ktorý ju vyhotovil v roku

2012 na Zborovskom sladkom dreve. Sochu grófa Ladislava vytvoril Mgr. Martin Grega

v lete 2013. Obom patrí veľká vďaka za to, že sa zverenej úlohy zhostili bravúrne aj napriek

značne obmedzeným finančným možnostiam organizátorov. Našťastie aj dnes sa nájdu mladí

ľudia, ktorí chápu význam verejnoprospešných projektov a sú týmto spôsobom ochotní

prispieť k zlepšeniu svojho okolia.

Vďaka patrí aj obci Zborov, ktorá

sa sčasti podieľala na finančných

a materiálnych nákladoch

a podporovala projekt aj morálne.

V neposlednom rade sa patrí

poďakovať členom a sympatizantom

Občianskeho združenia ŠOK,

menovite Jaroslavovi Janekovi, Jánovi

Šurkalovi st., Jaroslavovi Šurkalovi,

Dávidovi Buchalovi, Pavlovi

Pňakovičovi, Mariánovi Štefurikovi

ml., Slavomírovi Geffertovi ml.,

Jozefovi Šoltýsovi a ďalším, ktorí

pracovali pri zabezpečení vhodného

dreva, pri úprave sôch ako aj ich

montáži priamo v parku. Bez ich nezištnej pomoci by sochy nemohli vzniknúť.

Na záver mi ostáva vyjadriť nádej, že sôch v parku bude postupne pribúdať, pretože

existuje mnoho významných osobností, ktoré si takúto poctu nepochybne zasluhujú. Veríme,

že sa tak stane ešte tento rok. Bc. Ján Šurkala