Page 32 - Zborovčan 2018
P. 32

SÚSOŠIE SV. MARGITY ANTIOCHIJSKEJ A DRAKA NAŠLO SVOJE MIESTO

                                   V CENTRE OBCE ZBOROV

   V piatkový podvečer 20.07.2018 bolo v parku v centre Zborova slávnostne posvätené súsošie
sv. Margity Antiochijskej a draka. Obrad vykonal bardejovský dekan Mons. Pavol Marton za
prítomnosti zborovského farára Petra Nováka, kaplánov Mareka Vajsa a Petra Pasternáka,
dôstojného pána Petra Fottu a hojnej účasti veriaceho ľudu z celej farnosti.

   Súsošie bolo zhotovené na minuloročnom Drevosochárskom sympóziu Zborov 2017. Autorom
sochy sv. Margity z lipového dreva je Jozef Michňa z Jakubian. Autormi železnej sochy draka sú
Michal Kačmár a Erik Bindas z Prešova. Podstavu zhotovil Zborovčan Andrej Sliva.

   V súvislosti s nájdením miesta konečného umiestnenia tohto umeleckého diela považujeme za
vhodné, v krátkosti sa zamyslieť nad tým, prečo je sv. Margita Antiochijska hlavnou patrónkou
zborovskej farnosti a prečo sa symbolika porážky draka znamením kríža dostala aj do erbu obce
Zborov.

   Sv. Margita Antiochijska (niekedy nazývaná aj Margaréta či Marína) sa narodila v meste
Antiochia v Pizídii začiatkom 4. storočia po Kristovi. Podľa starobylej legendy, ktorú spracoval
Leo Zerhau, bol jej otcom pohanský kňaz Aedesius. Po skorej matkinej smrti bola Margita
vychovávaná kresťanskou pestúnkou. Tá jej vštepila pevnú vieru a Margita sa zasvätila ako panna
Bohu. Keď sa jej otec dozvedel o jej kresťanskej viere, vyhnal ju z domu a Margita odchádza na
vidiek pásť ovce a dobytok. Tu ju jedného dňa uvidel prefekt Olybrius, ktorý sa do nej na prvý
pohľad zamiloval a požiadal ju o ruku. Margita ho však odmietla a poukazovala na to, že sa už
zasvätila Ježišovi. Keď sa vladár dozvedel o Margitinom kresťanstve – ktoré bolo za vlády cisára
Diokleciána tvrdo prenasledované – dal ju kruto mučiť, aby ju donútil vzdať sa svojej viery.
Margitu bičovali, drali železným hrebeňmi, pálili ohnivými fakľami, až ju napokon celú dobitú
hodili do temnice. Tu sa jej zjavil diabol v podobe draka a snažil sa ju zožrať. Margita ho však
znamením kríža porazila. Podľa jednej z verzií drak Margitu prehltol, no ona sa za pomoci kríža,
ktorý držala v ruke, z jeho útrob vyslobodila. Tak či onak, draka porazila a jej rany sa zázračne
uzdravili. Olybrius a jeho dvorania sa veľmi divili, keď na druhý deň videli pred sebou krásne
mladé dievča úplne zdravé. Olybrius bol však zatvrdilý a chcel dosiahnuť svoj pôvodný zámer.
Margita naďalej odmietala obetovať pohanským bohom, preto ju hodili do ohňa. Plamene jej však
neublížili. Tak ju hodili do studne. Aj z tej však vyšla živá a zdravá. Tieto zázraky presvedčili
mnohých o tom, že kresťanská viera, ktorú Margita vyznávala a za ktorú bola ochotná aj umrieť,
je pravou vierou, a tiež sa stali kresťanmi. Nakoniec dal Olybrius Margitu sťať mečom.

   Úcta k tejto svätici je na východe doložená od 7. storočia. V súvislosti s križiackymi
výpravami sa jej kult rozšíril aj na latinskom západe. Sv. Margita sa najčastejšie zobrazuje
s drakom a krížom v ruke. Svätá panna a mučenica Margita má v rímskokatolíckom kalendári svoj
sviatok 20. júla. Je patrónkou tehotných a kojacich žien, sedliakov, panien, pomáha pri ťažkom
pôrode, neplodnosti, chorobách a poraneniach tváre a ochraňuje pred zlým (diablom). Bola
zaradzovaná aj do zboru štrnástich svätých pomocníkov a medzi štyri hlavné panny (quattuor
virgines capitales).

   Úcta k tejto svätici v Zborove je neodmysliteľne spojená s patrocíniom miestneho chrámu. Ten
bol postavený ako filiálny kostol vtedajšej Farnosti sv. Štefana kráľa v Smilne. Podľa historika
Michala Slivku je toto patrocínium zaradené do „skupiny rytierskych patrocínii využitých
v uhorskom hraničnom systéme, a to vo funkcii magickej ochrany hraníc kráľovstva“. Kult sv.
Margity sa v Uhorsku šíril počnúc vládou kráľa Ondreja II., ktorý priniesol zo Svätej zeme lebku
svätice. Presný dátum začiatku stavby tohto kostola nie je známy, no podľa historika architektúry
Václava Mencla bol postavený už v prvej polovici 14. storočia. Svoj názor opiera predovšetkým o
umelecké riešenie tohto objektu, pod ktorým sa podpísala vlna štrasburskej gotiky prechádzajúca
   27   28   29   30   31   32   33   34   35   36   37