Page 34 - Zborovčan 2021
P. 34
Návrat Rákociho aleje a k úlohe živej zložky urbánnej architektúry pre obec. Aleje sa
v minulosti vysádzali z rôznych dôvodov. Lemovali významné cesty,
Utorok, 26. októbra 2021, sa poskytovali cestujúcim lepšiu orientáciu, pohodlie (tieň v čase horúčav,
ochranu pred vetrom a mrazom v nepohode), niektoré poskytovali aj
nezmazateľne zapíše do dejín obce potravu či už pre ľudí (ovocné aleje) alebo pre zvieratá (v našom
prípade včely). Netreba tiež zabúdať na úlohu alejí ako biokoridorov pre
Zborov. V obci sme totiž sadili mnohé zvieratá či ako symbiotický prvok pre flóru ich okolí. Aleje však
mali význam aj pre spoločnosť, komunitu, obce, rody, pretože vytvárali
lipy. A lipy nie len také hocijaké, historickú kontinuitu, vytvárali génius loci založený na činoch
ale lipy Rákociho (tilia x
rákocziana). Snahu o postupné
obnovenie slávnej Rákociho aleje konkrétnych ľudí v minulosti smerujúcich k vopred neurčeným
100 líp v Zborove vyvíjame v úzkej adresátom v budúcnosti. Veď strom žije mnoho rokov, v prípade
kooperácií občianskeho združenia dlhovekej dreviny ako lipa sú to storočia. Úžitok z výsadby takéhoto
ŠOK a obce Zborov už od roku stromu je osobne pre človeka, ktorý ho vysadí, relatívne limitovaný, no
2012. Ako sa hovorí: trpezlivosť pre budúce generácie je neoceniteľný. Aleja je obrazne povedané „živou
ruže prináša. katedrálou“, pretože tak ako katedrála sa buduje počas mnohých
Vzácny trojkríženec lipy generácii a doba jej existencie je v ideovej rovine neohraničená. Vytvára
malolistej, veľkolistej a striebornej, sa tu teda zvláštna a potrebná medzigeneračná solidarita tiahnuca sa vo
ktorého jediný historicky potvrdený veľmi dlhom čase medzi nami a budúcimi generáciami.
výskyt je v Zborove pod 100 Dnes sa veľa hovorí o potrebe ekologického správania sa,
lipami, sme našili v Arboréte na Borovej hore vo Zvolene. Odtiaľ sme o nevyhnutnosti separovať odpad, ekologizovať výrobu a troviť menej
získali prvé štepy, z ktorých pán Milan Železný naštepil už niekoľko prírodných zdrojov. Ľudstvo dospelo do štádia uvedomenia si vážnosti
desiatok mladých stromčekov. Popri tom sme potvrdili, že lipa rastúca situácie a potreby fundamentálnej zmeny. Čaká nás „zelená priemyselná
na dvore pána Šarišského na Úzkej ulici je skutočnej tilia x rákocziana. revolúcia“, skloňujú sa veľkolepé klimatické ciele. V konečnom
dôsledku však záleží na každom jednom z nás. Jedným
Toto naše dlhoročné úsilie teda mohlo vyústiť k výsadbovému dňu, z najekologickejších činov, ktorý môžeme urobiť, je zasadiť strom. No
potrebné je aj to, aby sme k nemu získali vzťah. Aby sme ho prestali
ktorý dopadol skvele nielen vďaka peknému počasiu, ale hlavne kvôli vnímať ako záťaž, bremeno, ktoré zaberá cenný a limitovaný verejný
priestor, ktorý by mohol byť využitý na iné bohumilé ciele (napr.
poctivej práci všetkých, ktorí priložili ruku k dielu. V neposlednom rade parkovisko). Aby sme sa nepozastavovali nad „nevhodným zvykom“
sa patrí poďakovať aj Nadácii Ekopolis, že tento počin podporila hneď
dvakrát. Prvýkrát ešte v roku 2014, kedy sme získali grant na záchranu
lipy a aj v tomto roku, keď podporila samotnú výsadbu na mieste. Sme
veľmi radi, že sme mohli privítať v Zborove pána Milana Hronca, ktorý stromov na jeseň zhadzovať listy vytvárajúc nám „zbytočnú robotu
šéfuje programu Zelené oázy, a ktorý spolu so svojím kolegom aj a starosti“. Aby sme prelomili mentálne nastavenie minulého storočia,
fyzicky priložil ruku k dielu. Dielo je to významné, pretože v centre kedy boli stromy považované za prekážku pokroku a postupne boli
obce máme vysadených 23 rákociho lipiek. Do historickej stovky nám nahrádzané káblami, stožiarmi či nebodaj billboardmi.
ešte chýba symbolických 77. Dosiahnutie tejto méty je síce lákavé, ale Každá zmena musí vychádzať z vnútra človeka, ak má byť trvalá
určite nie jednoduché. Každopádne tam však chceme raz dospieť. a úspešná. Povaha zmeny, ktorú teraz potrebujeme však nepramení
Na tomto mieste je možno príhodné okrem faktov a chronológie, ako z nejakého „modernizačného deficitu“, teda potreby aktivizovať nejaký
nasledovali historické udalosti po sebe, pouvažovať aj nad širším kvantitatívne merateľný pokrok. Dnešný svet nepotrebuje ďalšiu
zmyslom a kontextom Rákociho lipovej aleje. Starší ľudia si ju ešte revolúciu, ale renesanciu. Potrebuje znovuobnoviť a znovuobjaviť
pamätajú, no s utekajúcim časom je stále menej tých, ktorí sa prešli skutočné hodnoty. Ide o cestu objavovania a inšpirácie sa minulosťou,
v tieni jej líp. Slávna historická aleja Rákociovcov bola vysadená na ktorej základoch by sa dalo pevne stavať. Aj naša snaha o obnovu
v Zborove v druhej polovici 17. storočia. Počet jej stromov bol vždy Rákociho aleje ide týmto smerom. Múdri ľudia v dávnej minulosti ju na
udržiavaný na sto kusoch a po stáročia bola pýchou tu sídliacich náš prospech zasadili, po nich ju rovnako múdri ľudia udržiavali, tak sa
šľachticov, predovšetkým Rákociovcov, ktorí často datovali svoje listy v dôsledku zmeny spoločenských priorít stratila, ale nezmizla navždy.
Veď je už tu. Podobne je to aj s ďalšími zborovskými historickými
s dôvetkom „...datum Zboroviae sub centum tiliis“ (dané v Zborove pod pamiatkami. Rákociovský kostol (dvorská kaplnka) sv. Žofie bude
dokončený ešte tento mesiac. Kompletnú rekonštrukciu Šerédiovského
Sto lipami). Aleja bola v dôsledku ťažkých bojov prvej svetovej vojny kaštieľa sme začali tento týždeň (ukončenie prác sa plánuje na
november 2022). Hrad vyrastá z ruín už jedenástou sezónou a aj táto
poškodená, až napokon zanikla úplne. tohtoročná bola aj napriek neistote veľmi úspešná.
Význam aleje Sme radi, že obnova histórie púta záujem verejnosti – či už odbornej
alebo laickej. Napĺňa nás to nádejou, že naša práca má zmyslel. A že
však nespočíval neskončíme len pri obnove budov a výsadbe stromov, ale postupne
len v jej
historickej
hodnote či
estetických
kvalitách. V roku budeme meniť myslenie a nastavenie ľudí tak, aby tie budovy a stromy
1935 tu maďarský stáli (rástli) ešte aj o 100 rokov.
botanik Györffy Tento projekt sa uskutočnil vďaka finančnej podpore Nadácie
na svojich Ekopolis a spoločnosti Plzeňský Prazdroj, a.s. v rámci programu Sadíme
potulkách po budúcnosť. Text: J. Šurkala, foto: V. Bodíková
Šarišskej župe Link na videoreportáž:
objavil zvláštnu https://www.youtube.com/watch?v=D66wnJBm6_Y&feature=share
lipu. Keďže mu to nedalo, odobral z nej vzorky a zaslal ich do
Prírodovedného múzea v Budapešti. Tu ich Dr. Ján Wagner
identifikoval ako nový druh lipy – kríženec lipy malolistej, veľkolistej Odfúkni snehovú vločku z dlane
a praj si niečo nevídané.
a striebornej – ktorý vzhľadom na historické súvislosti a okolnosti jej Veď dnes je ten kúzelný čas,
keď šťastie a pohoda vládne v nás.
objavenia pomenoval poeticky – Tilia Rákócziana (Lipa Rákociho).
Ako už bolo spomenuté, aleja postupne zanikla v priebehu II. polovice
minulého storočia až bol napokon posledný jedinec pri budove
zdravotného strediska vyťatý v rokoch deväťdesiatych. Považujeme za
veľké šťastie, že bývalé vedenie MNV bolo natoľko osvietené, že Požehnané vianočné sviatky
všetkým čitateľom „Zborovčana“
z posledných rákociho líp naštepilo niekoľko stromčekov a zaslalo ich praje redakčná rada
do Arboréta na Borovej hore vo Zvolene. Tam si naše lipky nerušene
rastú dodnes a vďaka nim sme mohli začať našej snahy o obnovu aleje.
Príbeh vzniku, zániku a znovuobnovenia Aleje odhaľuje postoj
človeka, resp. spoločnosti či komunity, k svojmu okoliu, k prírode
6 
